Priemerná osoba spotrebuje denne 2 kg potravín a 2 litre vody, ale vydýcha 15 kg vzduchu, čo predstavuje 12 000 litrov znehodnoteného a vlhkého vzduchu privádzaného do priestoru.
To má za následok zvýšenie vlhkosti v priestore ako aj tvorbu nežiadúceho oxidu uhličitého. Na tvorbe vlhkosti sa podieľajú aj činnosti ako pranie či varenie.
Kvalitu vnútorného prostredia ovplyvňujú aj teplota vzduchu, jeho rýchlosť prúdenia, hluková záťaž či prašnosť.
Podľa dostupných údajov z agentúr ako U.S. Environmental Protection Agency (EPA) a World Health Organization (WHO), priemerný človek strávi približne 90 % svojho času v interiéri. Toto číslo zahŕňa pobyt doma, v práci, v školách či iných uzavretých priestoroch a preto veľmi záleží na kvalite vzduchu, aký v nich dýcha.
Z hľadiska vetrania sú pre optimálne vnútorné parametre dôležité najmä teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu a hladina CO2.
Zvýšená vlhkosť má za následok potenciálnu tvorbu baktérií a plesní. Naopak, nízka vlhkosť má za následok vysušovanie pokožky a sliznice, zvýšené riziko vírenia prachových častíc, a teda aj potenciálnych vírusov unášaných týmito časticami.
Pri vysokej koncentrácii CO2 zas dochádza ku problémom ako je únava, bolesť hlavy, pálenie očí, znížená schopnosť koncentrácie a celkový pocit nepohody. Dlhodobý pobyt v priestoroch s nadmernou koncentráciou oxidu uhličitého môže viesť k dýchacím ťažkostiam, poruchám spánku a zníženej produktivite.
Vetranie je pre väčšinu ľudí prirodzená činnosť, napriek tomu je úroveň ventilácie v interiéroch často nedostatočná. Prirodzené vetranie je často najjednoduchší spôsob vetrania, no má svoje veľké nevýhody. Efektivita vetrania je veľmi závislá na rozdiele teplôt vonkajšieho a vnútorného vzduchu, tlaku vetra a podobne. Z tohto dôvodu je vetranie najefektívnejšie práve v zime. No a to je kameň úrazu, pretože počas zimného obdobia pri otvorení okna okamžite dochádza ku strate tepla a vnikaniu studeného vzduchu, čo má za následok okamžitý pocit nepohody a zatvorenia okna.
Pri prirodzenom vetraní vzduch neprechádza filtráciou, a tak si častokrát do interiéru privedieme aj prachové či peľové častice.
Netreba zabúdať ani na hlukové hľadisko – v priestore s vysokým hlukom, napríklad od komunikácie, prípadnej okolitej výstavby, či z iných zdrojov hluku sme pri otvorení okna vystavený dodatočnému nepríjemnému hluku.
Druhým problémom je subjektívne vnímanie všetkých spomenutých aspektov, čo v prípade nespokojnosti už jednej osoby môže viesť ku zatvoreniu okien a znefunkčneniu celého systému vetrania.
Preto je ideálnym riešením vetranie s rekuperáciou tepla, ktoré všetky tieto problémy dokáže eliminovať. Vetranie pracuje automaticky, teda eliminuje chybu ľudského faktoru. Ku otváraniu okien v praxi dochádza až keď človek pociťuje veľkú mieru nepohody spôsobenú prekročením hladiny CO2 v priestore nad extrémne hodnoty. Pri vetraní rekuperačnou jednotkou je možné použiť snímače CO2 do priestoru alebo do potrubia, ktoré reagujú na zvýšené hladiny oxidu uhličitého a zopnú vetranie okamžite po ich prekročení.
V zime sa eliminuje pocit nepríjemného chladu spôsobeného studeným vzduchom, nakoľko sa teplo rekuperuje do privádzaného vzduchu a tento vzduch môže byť prípadne aj dohriaty na vyššie teploty. V lete je možné privádzaný vzduch naopak dochladzovať chladičom vzduchu a to aj na nižšie teploty, ako sú normatívne, čím sa zabezpečí dodatočné chladenie priestoru a eliminuje sa privádzanie dodatočnej tepelnej záťaže z exteriéru.
Nadmerná vlhkosť je automatický odvádzaná vetraním do exteriéru. Systém vetrania môže byť doplnený snímačom vlhkosti či už v priestore, alebo v odvodnom potrubí, resp. spustený dodatočným tlačidlom. Preto systém reaguje pružne na aktuálne hodnoty zvýšenej vlhkosti. Problém nízkej vlhkosti privádzaného vzduchu v zime môže byť eliminovaný použitím rotačného, resp. entalpického rekuperátora, prípadne použitím zvlhčovača vzduchu osadeného buď to v jednotke, v potrubí alebo eventuálne v priestore.
Vzduch je pri tomto systéme vetrania filtrovaný a zbavovaný prachových a peľových častíc. Úroveň filtrácie vzduchu sa dá nastaviť podľa požiadaviek užívateľa.
Taktiež odpadá riziko prenosu hluku z exteriéru. Netreba však zabúdať na produkciu hluku od samotného zariadenia, čo sa však dá eliminovať správnym umiestnením VZT jednotky a použitím tlmičov hluku do potrubia a správnym uložením samotnej jednotky.
Ako je spomenuté vyššie, samotné spúšťanie vetrania môže byť automaticky po nastavení časových režimov, alebo na základe snímačov. Tento systém teda pracuje automaticky a eliminuje všetky nevýhody prirodzeného vetrania.
Systém vetrania s rekuperáciou tepla však vyžaduje naviac investície do jednotky, vytvorenie dodatočného priestoru pre jej umiestnenie, náklady na elektrickú energiu a potrebu pravidelného servisu. Tieto investície sa však vrátia v podobe kvalitného vnútorného prostredia a to celoročne bez potreby robenia akýchkoľvek kompromisov. Kvalitné a zdravé vnútorné prostredie vedie ku pocitu pohody, zvýšeniu produktivity a zníženiu potenciálneho rizika chorôb. Preto investícia do systému vetrania je aj investícia do nás samotných.